Bolo to dávno-pradávno, všetko vtedy vyzeralo ináč, ale štiavnické kopce a doliny mali už vtedy svoje terajšie miesta. Akýsi pastier vraj podriemkaval na slniečku pri svojich ovečkách na úbočí dnešného Starého mesta p. Odrazu sa mu čosi zablyšťalo pred očami, nuž tak sa prebral a stihol si všimnúť dve jašteričky – jednej sa leskol chrbát zlatým, druhej strieborným prachom. Skryli sa mu pod balvanom, ale pastier ho odvalil, a hľa! Našiel pod ním hrudu zlata... Táto šťastná chvíľa zmenila osud chudobného pastiera, ale vraj sa stala aj začiatkom štiavnického baníctva. A práve preto sa jašteričky dostali aj do staršej podoby erbu nášho mesta, kde nesú štít s mestskou hradbou a baníckymi nástrojmi. Preto aj na čele tzv. salamandrového sprievodu, tradičnej slávnosti, ktorá sa rok čo rok koná v našom meste, kráča pastier s jašteričkou v rukách...