KOSTOL SV. KATARÍNY JE ZNÁMY AKO SLOVENSKÝ KOSTOL, LEBO SA TU KÁZALO SLOVENSKÝM BANÍKOM V ICH JAZYKU. Neskorogotický chrám Emá dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých mestských komunikácií – dnešného Námestia sv. Trojice a Ulice Andreja Kmeťa. Vznik tohto neskorogotického kostola súvisí s obdobím prosperity mesta na začiatku 16. storočia, ktorá sa prejavila okrem iného aj výstavbou nových chrámov a veľkými prestavbami meštianskych domov. Iniciátormi výstavby Kostola sv. Kataríny zrejme boli bohaté rodiny banských podnikateľov, vlastniace domy na Námestí sv. Trojice. Stavitelia museli rešpektovať terén a okolitú zástavbu, kostol preto zasadili do prudkého svahu a orientovali ho pre stredovek netypicky, teda s presbytériom na južnej strane. Chrám upúta ľahkou konštrukciou hviezdicovej klenby a jeho vnútorný priestor so súkromnými kaplnkami medzi opornými piliermi pôsobí ucelene a jednotne, čo zodpovedá duchu neskorogotického staviteľstva tých čias. O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napríklad jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby, a najmä bohato zdobená krstiteľnica. Z pôvodného vybavenia sa zachovala monumen tálna freska Posledného súdu v presbytériu, neskorogotické plastiky Madony a Ukrižovaného Krista a krov zo 17. storočia. Predpokladáme, že v tomto chráme stál oltár s tabuľovými maľbami pripisovanými Majstrovi MS. Mladšie, už barokové úpravy sa Kostola sv. Kataríny dotkli len v menšej miere, a tak si chrám zachoval svoj neskorostredoveký ráz. V dnešnom interiéri dominuje drevený barokový oltár a neogotické bočné oltáre kaplniek.