Popri eposoch zo slovenskej histórie venoval sa Hollý v selankách (1832–1835) bezprostrednej súčasnosti. Je to dvadsaťjeden básni, ktorými ospieval slovenskú prírodu v najkrajších obdobiach jari a leta a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Obrodenecká ideológia podnietila vznik Hollého žalospevov (elégie).Ich predmetom je národny život minulosti i sučasnosti, ale so svojími ,, smutnými príhodami “ a ,, biedami “.Sú protikladom k eposom,v ktorých ospieval slávnu minulosť Slovanov. Najznámejšie dva žalospevy, ktoré sa súčasne pokladajú za ideové východisko sú tieto: Plač Matky Slávy a Plač Matky Slávy nad odroďilími sinami. Príležitostne oslavné sú Hollého Pesně (ódy).ospieval v nich žijúca i historické osobnosti, ktoré mali významný zástoj v národnom živote. Ich význam je predovšetkým v tom, že sú svedectvom o živote spoločnosti a o národnom hnutí. Tématika ód je veľmi rozmanitá: národ, slovenská reč, kraj, príroda a pod. Z historických osobností oslávil Bernoláka, Pálkoviča, protitureckého bojovníka M. Zrínskeho, J. Gutenberga a iných. Podobne ako Kollár i Hollý videl nádej Slovanstva v Rusku, čo vyjadril v ódach Pohled na Slovákov a na slovenský národ.