Jednou z najvýznamnejších epoch našich národných dejín je obdobie Veľkej Moravy. Druhá polovica 9.storočia je úzko spätá s menom kniežaťa Rastislava, ktorý vybudoval na území Devínskej brány mohutnú pevnosť, chránenú nielen prírodou, ale aj umelým opevnením a predsunutými hradiskami. Toto významné miesto nemalo iba vojenský charakter, ale zohralo dôležitú aj v oblasti kultúry a vzdelanosti našich predkov. Na juhovýchodnom návrší hradiska sa z tohto obdobia zachovali zvyšky základov sakrálnej stavby s pozdĺžnou loďou a trojapsidovým uzáverom. Pri jej budovaní boli použité aj tehly a kamene zo zaniknutých antických architektúr, preto sa pri vykopávkach v 30-tych rokoch 20. storočia mylne uvažovalo o rímskom pôvode tejto stavby. Chrám bol pôvodne v interiéri vyzdobený nástennými maľbami. Na juh od neho sa zachovalo šesť hrobov s bohatým invertárom – náušnice, náhrdelníky, hrkálky, nožíky, ostrohy, kresadlá s ocieľkami a iné. Architektonická forma a výzdoba kostola na návrší hradiska dovoľuje predpokladať, že práve na týchto miestach vkročila na naše územie kresťanská misia vedená Konštantínom a Metodom, ktorú tu očakával sám knieža Rastislav.